Sídlisko na začiatku Račianskej ulice patrí v Novom Meste k mojim najobľúbenejším miestam. Prežil som tu roky svojho života a okolie Račianskeho mýta so zaujímavými obytnými domami, nádherným parkom a mnohými sochami vo mne dodnes vyvolávajú množstvo krásnych spomienok.
V minulosti bolo Račianske alebo v tej dobe Račistorfské mýto okrajovou časťou Bratislavy. Vznikla tu osada, ktorá zásobovala mesto ovocím, zeleninou a kvetmi a tam, kde dnes stojí sídlisko Pokrok boli v minulosti vinohrady. Tam, kde dnes stojí obľúbený park na Račianskom mýte vznikol v roku 1778 evanjelický a o niekoľko rokov neskôr aj katolícky cintorín. Dodnes zostalo zachovaných niekoľko kameňov, ktoré v minulosti označovali hrobové miesta na cintoríne.
Relatívne malá plocha sídliska ponúka všetko čo treba
Celé sídlisko Februárka, dnes známejšie ako Pokrok leží pozdĺž Račianskej ulice, ktorá v minulosti niesla názov Ulica Februárového víťazstva. Správne tipujete, že odtiaľ pochádza aj historický názov sídliska. Februárka leží na relatívne malom území, ktorého dĺžka je 1000 metrov a šírka približne 300 metrov. Je ohraničené Račianskym mýtom, Pionierskou a Račianskou ulicou. Podľa niektorých zdrojov sa tu nachádza, resp. nachádzalo 1900 bytov. Dnes mohol vďaka rôznym nadstavbám ich počet o niekoľko narásť. Napriek relatívne malej ploche je sídlisko pozitívne vnímané vďaka svojej občianskej vybavenosti. Nachádzajú sa tu obchodné prevádzky, školy, škôlky, garáže a garážové domy. Najväčšou prednosťou sídliska je však nie veľmi hustá zástavba a množstvo zelene.
Dominantnou parku na okraji sídliska Pokroj je fontána.
Galéria sôch v zeleni
Atmosféru sídliska dotvárajú aj sochy, ktoré sú inštalované v sídliskovej zeleni. Sôch tu bolo 12. Boli medzi nimi monumentálne diela ako napríklad Janko a tátoš od Alexandra Trizuljaka. Pre túto sochu sa neskôr udomácnil názov Slncový kôň. Medzi tie väčšie sochy patrí aj Dievča s holubicou alebo kompozícia Vesmír. Niektoré sochy, napríklad socha Milicionára od Jána Kulicha boli po páde bývalého režimu odstránená. Na jej mieste osadili sochu s názvom Hirošima od Tibora Bartfaya. Park prešiel v roku 2000 významnou rekonštrukciou, súčasťou ktorej bolo umiestnenie sochy Hirošima, nové zatrávnenie a obľúbená fontána s výškou vodného stĺpca až 7 metrov. Pribudli aj nové detské ihriská a lavičky. Park ostal naďalej obľúbeným miestom, kde obyvatelia sídliska trávia svoj voľný čas.
Zeleň na sídlisku Pokrok ukrýva množstvo sôch.
12 poschodové domy a typizované dispozície bytov
Sídlisko Pokrok bolo navrhnuté v roku 1957 architektmi na čele so Štefanom Svetkom, ktorý neskôr navrhol aj budovu Slovenského rozhlasu. S výstavbou sa začalo už v nasledujúcom roku a k jej ukončeniu prišlo v roku 1961. Pri výstavbe sa po prvýkrát u nás podarilo uplatniť priečny nosný systém z iba 15 cm hrubých nosných stien kombinovaný s montovaným betónovým obvodovým plášťom. Napriek tomu, že už nastupovala éra prefabrikátov nosné steny domov boli robené pomocou debnenia z liateho betónu priamo na mieste výstavby. Dominantným prvkom sídliska sú štyri vysoké obytné bloky s nízkymi pavilónmi obchodov. Napriek dovtedy zaužívanej výške 6-8 podlaží sa na sídlisku Pokrok stavali 12 poschodové domy. Ďalšou charakteristickou črtou je riadková zástavba orientovaná kolmo na Račiansku a množstvo zelených plôch. Architektúru sídliska dotvárajú lodžie, ustupujúce podlažia, podchody a balkóny. Charakteristické je aj prekrytie ustupujúceho, najvyššieho podlažia presahujúcou strechou. Dispozície bytov vychádzajú z presného modulu sú logické a typizované.
Sídlisko Pokrok dodnes patrí medzi najvyhľadávanejšie lokality na bývanie v hlavnom meste. A to aj vďaka úrovni, akej sa väčšina ďalších štvrtí nedokázala vyrovnať.
