Nové Mesto - najlepšia časť BratislavyNové Mesto - najlepšia časť Bratislavy

Jozef Pukalovič – Novomešťan, ktorý rozbehal Bratislavu

Jozef Pukalovič mal od malička podnikateľský vzor vo svojich rodičoch. Ako chalana ho to skôr ťahalo k futbalu, potom však vyštudoval právo a niekoľko rokov pôsobil v otcovej advokátskej kancelárii. Spolu s bratom, ktorý sa venoval podnikaniu v gastre zakotvili pri poskytovaní cateringoch a eventových služieb a dnes vedú úspešnú spoločnosť Be Cool. Jozef je známy ako človek, ktorý spolu s bratom Petrom rozbehal Bratislavu. Boli to práve bratia Pukalovičovci, ktorý odštartovali tradíciu veľkých bežeckých podujatí v Bratislave a dnes patria ich akcie k najväčším bežeckým podujatiam na Slovensku.

 

Jozef, od detstva ste sa venovali športu. Ako si spomínate na svoje športové začiatky?

Rodičia ma zapísali do futbalového klubu Slovan, keď som mal 6 rokov. Mňa futbal od malička bavil a u nás je to aj taká rodinná tradícia. Historicky sme všetci Slovanisti, takže moje smerovanie bolo jasné. Dedo hrával za Slovan, otec tak isto, ujo bol v Slovane funkcionárom. Ja som to v podstate len podedil. V Slovane som pôsobil do mojich 23 rokov a futbal som hral profesionálne do tridstiatich. Počas športovej kariéry som hral prvú ligu a v roku 1997 som bol v mužstve, ktoré sa postavilo v pohári UEFA proti Chelsea Londýn. Avšak po nejakých zraneniach a narodení syna som s profesionálnou kariérou futbalistu skončil. Už som toho mal toľko, že som zhodnotil, že s futbalom sa už ďalej posúvať neviem a sústredil som sa na právnickú kariéru.

 

Popri športovej kariére ste začali študovať právo a neskôr ste sa vrhol na podnikanie…..

Áno. V 18-tich som zmaturoval na Gymnáziu Laca Novomestského na Tomášikovej a prijali ma na právo v Bratislave. Súčasne som v Slovane podpísal svoju prvú dospelácku zmluvu. Vedel som, že kvôli štúdiu ostanem v Bratislave minimálne tých 5 rokov, takže to nebolo zložité rozhodovanie. Snažil som sa skĺbiť tú profesionálnu športovú kariéru a vysokú školu. Prvý rok som na vysokej škole nemal ani individuálny študijný plán, takže to bolo časovo veľmi náročné. Od druhého ročníka som individuálny študijný plán už mal. Takže tak nejako sa to podarilo skĺbiť a vedel som to úspešne dotiahnuť.

 

Založili ste úspešnú značku BeCool, ktorá sa venuje cateringu a eventom. A od roku 2006 organizujete Bratislavský maratón. Ako sa zo športovca stane podnikateľ a organizátor maratónskych behov?

BeCool sme založili v roku 1998 pôvodne ako firmu poskytujúcu právne služby. Už počas vysokej školy som začal robiť s otcom ako koncipient, aby som získal prax. Mojim snom bolo venovať sa športovému právu, ku ktorému som mal vďaka kariére profesionálneho športovca blízko. Postupne sa firma pretransformovala na organizáciu športových podujatí. Ale práve ten právnicky základ, ktorý mám ja aj otec nám veľmi pomáha pri organizácii podujatí, pri obchodných zmluvách, alebo legislatíve, s ktorou je organizácia podujatí spojená a je z roka na rok náročnejšia.

Jozef Pukalovič s bratom Petrom stáli pri zrode Bratislavského maratónu.

Stihol ste tomu športovému právu aj aktívne venovať?

Nie, to som nestihol. Keď som skončil školu, niekedy v roku 2002 – 2003 stále som pomáhal otcovi v právnickej kancelárii a hrával futbal. A potom sme rovno skočili do organizovania Bratislavského maratónu, ktorý je dodnes našou najväčšou akciou. Postupne sa začali nabaľovať ďalšie akcie a nás to pohltilo tak, že sme sa museli rozhodnúť, či sa budeme venovať právu alebo sa pustíme do organizácie podujatí. A čo zvíťazilo je jasné 😊 S otcom sme si vystriedali pozície, že najskôr som pomáhal ja jemu a teraz pomáha on mne a bratovi.

 

Organizácii podujatí ste sa ale predtým nevenovali. Ako sa teda stalo, že právnici začali organizovať bežecké podujatia?

Niekedy ani neviete, ktorá udalosť vo vašom živote obráti vaše profesné smerovanie úplne na ruby. Minimálne na nejaké obdobie. My sme v roku 2005 zakladali obchodnú spoločnosť pre jedného rakúskeho partnera, ktorý tu chcel organizovať športové podujatia a byť aktívny na poli športového marketingu. A popri tom vznikla aj myšlienka maratónu v Bratislave. Ako sa to postupne celé kryštalizovalo, skončilo to v našich rukách.

 

 

S manželkou Petrou sú kolegovia v práci, partneri a obaja milujú šport.

Určite máte prvé ročníky maratónu v Bratislave v živej pamäti. Podelíte sa s nami o tieto spomienky?

Začiatky boli humorné. Vtedy nám to tak možno neprišlo, ale dnes na ne spomíname s úsmevom na tvári. A v tomto prípade viac ako kdekoľvek inde platí to slovné spojenie „blažená nevedomosť“. Keby sme vedeli, do čoho ideme, asi by sme sa do toho ani nepustili. Na začiatku sme mali absolútne nadšenie, šliapali sme 120 %,  ale vedomosti a také to know-how sme mali minimálne. V začiatkoch sme sa vytrápili, ale podarilo sa nám dať všetko do kopy. Aj s kusom šťastia sa uskutočnil prvý ročník, lebo okrem toho, že sme boli nováčikovia v tomto segmente, sa s nami zahrala aj príroda. Štyri dni pred maratónom sa vylial Dunaj a my sme museli na poslednú chvíľu riešiť alternatívnu trať. Bolo tam kopec vecí, ktoré nás preskúšali, ale všetko sa nám to podarilo prežiť a zorganizovať. V roku 2006 sme nastavili nejaký rámec na to, že sa to podujatie rozvíjalo a nabaľovali sa na neho aj ďalšie akcie.

 

Pamätáte si aj počty účastníkov na tých prvých ročníkoch?

To sú čísla, ktoré mi ostanú navždy v pamäti. Aj keď ma zobudíte o polnoci tak vám poviem, že v roku 2006 sme mali 768 zaregistrovaných bežcov, rok na to to bolo 1168 a v roku 2008 už 1523 zaregistrovaných účastníkov. V roku 2019, kedy sa bežal maratón v tom štandardnom režime sme mali viac ako 12 tisíc prihlásených ľudí.  Minulý ročník sme mali cez 13 tisíc registrácií, ale podujatie sme kvôli vyhláseniu výnimočného stavu najskôr v apríli presunuli na september a robili sme všetko pre to, aby sa mohlo uskutočniť. Ale na konci leta sa situácia opäť dramaticky zhoršila a s ČSOB ako generálnym partnerom podujatia sme sa dohodli, že ju radšej zrušíme, aby nedošlo k nejakým ohrozeniam bežcov a organizátorov. Zorganizovali sme však virtuálny beh s približne 1500 zaregistrovanými účastníkmi.

 

V poslednom roku to majú podnikatelia, a hlavne tí, ktorí organizujú hromadné podujatie mimoriadne zložité. Ako ste sa v BeCool vysporiadali s touto situáciou? Ako bude vyzerať maratónsky rok?

Hromadné podujatia boli zakázané ako prvé a s drobnou výnimkou počas júla a augusta, kedy sa mohli konať akcie limitované tisíckou účastníkov, sú zakázané až dodnes. Od jesene tu pretrváva taký marazmus, že sa nedá robiť to, čo by sme chceli a čo nás živí. Preto sme vymysleli virtuálnu verziou pretekov, ktoré nás udržiavajú v nejakom organizačnom švungu a ľudia majú možnosť stretnúť sa aspoň virtuálne. Bežci si tak užijú tie behy individuálne a napriek tomu spolu. Môžu sa motivovať, máme spoločné vyhodnotenia, pripravili sme pekné medaile. Robíme čo môžeme, aby sme zachovali tú bezpečnosť a napriek tomu motivovali ľudí zúčastniť sa akcie, kde je zapojená väčšia skupina ľudí, ale vzájomne sa neohrozujú. Registrovaní bežci môžu bežať v nejakom časovom úseku kedykoľvek a kdekoľvek im to vyhovuje. Práve vďaka tomu sa nám podarilo prilákať aj ďalších bežcov, ktorí nechceli vôli maratónu cestovať do Bratislavy, ale takto sa do behov zapoja. Videli sme, že zo začiatku tomu ľudia moc neverili a možno aj dúfali, že tie obmedzenia nebudú trvať tak dlho, ako napokon trvajú.  Postupom času sme my aj ľudia zistili, že toto je jediná cesta ako sa do bežeckých podujatí zapojiť a z podujatia na podujatie nám počet záujemcov rastie. Od začiatku roku sme usporiadali 3 virtuálne behy ČSOB zimnej série, kde sa každého zúčastnilo 1200 až 1400 bežcov. A čo sa týka ČSOB Bratislava marathon, tak termín sme posunuli rovno na 5. septembra a veríme, že ten sa pobeží už v tej klasickej verzii.

 

Okrem maratónu pre dospelých organizujete aj behy pre deti. Prečo ste sa zamerali aj na kategóriu malých bežcov?

Detské behy sú integrálnou súčasťou všetkých našich behov a podujatí. Aj tých aktuálnych virtuálnych. Deti dostávajú registračný balíček ako dospeláci aj medaile. Začali sme s tým preto, že jednak máme sami deti a snažíme sa ich zapájať a motivovať, aby športovali. A jednak si tak vychovávame budúcich účastníkov našich podujatí.

 

Počet účastníkov na Bratislavskom maratóne z roka na rok stúpa.

Z vašich slov je zrejmé, že rodina je súčasťou vášho podnikania. Vo firme je zapojený váš brat aj váš otec. Ako sa vám darí oddeliť pracovný a súkromný život?

Dokonca aj naša mama, ktorá nám pomáha s ekonomikou a aj moja manželka, ktorá ma na starosti PR a komunikáciu. Dá sa povedať, že aj naše partnerky sme si našli obaja s bratom také, ktoré majú blízko k športu a k tomu, čomu sa venujeme. Pri aktuálnom režime práce nám vlastne program diktujú deti. Tým, že sú celý deň doma, snažíme sa im prispôsobiť a denný program venujeme im. Prácu potom dobiehame po večeroch. Takže momentálny stav nám zmenil aj chod pracovného života.

 

A ako to vyzeralo normálne?

Robotu sme robili v kanceláriách alebo sme chodili na rôzne organizačné stretnutia, deti boli v školách a škôlkach a večer sme mali čas venovať sa rodine a deťom. Teraz je to iné, lebo deti sú s nami celý čas. Je to zložité pre všetkých rodičov, nie len pre nás. Určite je to veľká zmena, ale keď prišla, museli sme sa prispôsobiť.

 

V Novom Meste žijete už nejaký ten rok. Prečo ste si vybrali práve pre túto mestskú časť Bratislavy za svoj domov?

Ja som si uvedomil, že som už pobehal pomaly všetky bratislavské mestské časti. Vyrastal som v Ružinove, potom sme žili nejaký čas v Karlovej Novej Vsi, neskôr v Petržalke. Nejaký čas sme bývali aj mimo Bratislave v Ivanke pri Dunaji a potom v Starom Meste. Do Nového Mesta, konkrétne na Kolibu sme sa presťahovali asi pred dvoma rokmi. Osobne nevidím medzi Bratislavskými mestskými časťami také výrazné rozdiely ako tomu bolo v minulosti. Vtedy sa napríklad hovorilo o Petržalčanoch, Vrakuňčanoch…., teraz sa to celé premiešalo. Bývanie na Kolibe mi maximálne vyhovuje. Máme tu krásny domov, blízko je les, s deťmi môžeme tráviť veľa času v prírode, máme tu kde behať. A naviac je to blízko do centra mesta. Takže my sme tu veľmi spokojní.

Ktoré miesta v Novom Meste máte najradšej?

Určite je to Železná studnička a okolie, Koliba a lesopark.  Keď má niekto chuť zájsť si aj hlbšie do lesa, tak zistí, že Karpatský les je krásny. Napríklad ten úsek lesa pri Bielom kríži je úplne iný ako ho poznáme zo začiatku Železnej studničky. A toto mám veľmi rád.  A veľmi sa mi páči  aj výhľad, ktorý je z Koliby na Bratislavu. Keď nad tým tak premýšľam, pohľady z kopcov mi priam imponujú a preto mám veľmi rád aj Palisády alebo okolie Slavína. Veľmi na napríklad teší aj to, že sa postupne spamätáva aj nábrežie Dunaja a začína sa tam budovať krásne korzo. Takže ja som ako Novomešťan a Bratislavčan so životom v našom meste viac než spokojný.

 

Ako vnímate možnosti športovania v Novom Meste?

Celkovo v Bratislave sa nemáme na čo sťažovať a v Novom Meste už vôbec nie. Ak k tomu prirátam, že v Novom Meste si naviac môžeme napríklad zabehať na Kuchajde,  Mladej Garde, Železnej studničke, či na Kolibe je to výborné. Nové Mesto je ideálny priestor na to, aby sa ľudia mohli venovať aktívnemu spôsobu života a využiť príležitosti na behanie turistiku alebo bicyklovanie.

 

Pridaj komentár