Naša mestská časť je bohatá na zaujímavosti. Určite medzi ne patrí aj budova Prvej konskej železnice. Budova dostavaná v roku 1840 bola využívaná ako železnica len 32 rokov. Čakali ju desaťročia pustnutia, až sa uvažovalo o jej zbúraní. Zachránila ju súkromná poisťovacia spoločnosť, ktorá si v nej zriadila regionálne riaditeľstvo. Dnes táto rožná stavba stojaca na križovatke ulíc Legionárska a Krížna slúži ako sobášna sieň.
Jediná svojho druhu v Uhorsku
História konskej železnice sa začala písať v roku 1839, kedy jej výstavbu odobril rakúsky cisár Ferdinand I. Jej trasa viedla z Bratislavy do Svätého Jura a neskôr cez Pezinok do Trnavy a ďalej do Serede. Pri jej výstavbe sa stalo to, čo sa nezriedka stáva i dnešným developerským projektom. Oproti pôvodnému plánu bola oveľa drahšia a jej výstavba oveľa dlhšie. Pôvodná cena 534 550 zlatých sa vyšplhala na 1,2 milióna výstavba a trvala miesto dvoch rokov až sedem.
Železnica sa dostala aj do Novomestkého erbu
Samotná 4 podlažná budova Konskej železnice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. V súčasnosti je vo vlastníctve mestskej časti Nové Mesto. Kultúrna pamiatka, ktorá patrí medzi najstaršie budovy v našej mestskej, musela o svoje prežitie bojovať. Ambíciu zbúrať ju sa objavili už v roku 1965. Napokon budova prežila, prešla rekonštrukciou a v súčasnosti ju využíva Nové Mesto ako sobášnu sieň. Vďaka svojej jedinečnosti sa dostala aj do erbu Nového mesta.
Do Trnavy ,,hravo“ za 3,5 hodiny
Prevádzku na železnici zabezpečovalo 118 koní, ktoré ťahali dva osobné alebo päť nákladných vozňov. V čase svojej najväčšej slávy mala železnica 156 nákladných vozňov a 22 osobných. Cesta z Bratislava do Trnavy trvala 3,5 hodiny. Napriek tomu, že sa to zdá neuveriteľne dlhá doba, bolo to stále rýchlejšie ako dostavníkom, ktorý po prašných cestách plných výmoľov putoval aj niekoľko dní. Rok 1872 napriek tomu znamenal pre železnicu zmietajúcu sa vo finančných problémoch koniec. O rok neskôr nahradili kone parné vlaky, ktorých prevádzka bola efektívnejšia.
