Aj vy máte radi prechádzky na Železnej studničke? Ak áno, určite ste po ceste z Partizánskej lúky, kde sa nachádza obľúbené detské ihrisko míňali dva bývalé mlyny. A vedeli ste, že boli súčasťou deviatich mlynov, ktorá stáli na toku Vydrice a určili názov celej tejto oblasti?

Vydrica pramení v Malých Karpatoch, pod Malým Javorníkom, kde sa nachádza aj meteorologická stanica. V blízkosti je aj známa horáreň Biely kríž. Do Dunaja sa vlieva pri moste Lanfranconi, kúsok od Botanickej záhrady. A práve Vydrica určila charakter tejto časti Bratislavy už v 13-stom storočí, keď tu bol postavený prvý mlyn. Postupne boli na Vydrici dostavané ďalšie mlyny, až sa ich počet ustálil na čísle deväť. Podľa týchto mlynov dostala meno aj dolina, ktorou Vydrica preteká. Mlynská dolina bola najstaršou priemyselnou zónou Bratislavy. Okrem mlynov tu neskôr vybudovali aj továrne, muničný sklad a hámor.

Dnes si už ani nevieme predstaviť, ako vyzerala táto bratislavská časť v časoch, keď tu nestála vyťažená cesta a neskôr diaľnica. Križovatka Patrónka je dnes významným dopravným uzlom a koryto Vydrice by ste tu hľadali už márne. Rovnako ako väčšinu z deviatich mlynov.

Štyri mlyny sa nachádzali v Dolnej Mlynskej doline

Prvý mlyn bol postavený pri ústi Vydrice do Dunaja. Pozemok aj s mlynom odkúpil taliansky inžinier Eneo Lanfranconi  a v roku 1890 ho prestaval na vilu pripomínajúcu zámoček, ktorá niesla odkaz na prvý mlyn. Na jej hlavnom vchode bol osadený drevený portál s datovaním 1776 a iniciálkami mena jedného z majiteľov mlyna Bugela. Mlyn musel ustúpiť výstavbe mosta, ktorý nesie názov po talianskom inžinierovi.

Pravdepodobne najstarší z vydrických mlynov bol druhý mlyn. Stál asi 500 metrov od Dunaja a bol známi aj ako Jozefov dvor. Mlynskú budovu a obytnú budovu zbúrali v roku 1978.

V roku 1940 bola zbúraný aj tretí mlyn. Ten patril v 18. storočí rodine Segnerovcov.

Na mieste, kde dnes stojí kynologická stanica Ministerstva vnútra stál kedysi štvrtý mlyn. Mlynská budova musela ustúpiť, rovnako ako ostatné mlyny v Dolnej Mlynskej doline, stavbe novej cesty, ale ešte v 80-tych rokoch minulého storočia tu stáli zachované zadné steny pôvodnej budovy.

V siedmom Vydrickom mlyne dnes sídli štátny pamiatkový úrad.

Stredná Mlynská dolina mala na svojom území tri mlyny

Piaty mlyn stál neďaleko križovatky ulíc Pri habánskom mlyne a Mlynská dolina a začínala tu aj takzvaná Stredná Mlynská dolina. Mlyn postavili v roku 1665  a patril, rovnako ako tretí mlyn, rodine Segnerovcov. Mlyn fungoval do roku 1914 a jeho nájomníka volali Habán. Mlyn a hospodárske stavby boli v roku 1932 zbúrané, ale obytná prístavba  po mnohých prestavbách dodnes stojí. Zachovaný zostal aj pôvodný erb, ktorý je osadený v ohradovom múriku.

Šiesty mlyn bol známy aj ako Turecký mlyn. Pozemky spolu s mlynom kúpil viedenský priemyselník Juraj Roth, ktorý tu v roku 1870 postavil továreň na muníciu a mlynskú budovu začlenil do priemyselného komplexu. Celá oblasť dostala meno práve podľa továrne na patróny – Patrónka. Dnes je komplex využívaný ako škola.

Vydrické mlyny odkúpila v roku 1844 Mlynskodolinská účastinná spoločnosť a práve siedmy mlyn bol jedným z tých, ktorému ponechala pôvodnú funkciu. Bolo to z dôvodu, že Vydrica tu dosahovala najväčší spád a voda tak bola schopná roztočiť dve nad sebou umiestnené kolesá. Pristúpila aj k modernizácii mlynu a vybavila ho parným strojom s výkonom 25 konských síl. Táto technológia bola v tých časoch novinkou a vďaka jej inštalácii výkonnosť mlyna výrazne vzrástla. V roku 1868 mlyn aj príslušnú trojposchodovú budovu odkúpil prešporák Franz Kűhmayer, ktorý ju prestaval na továreň s doplnkami k vojenským uniformám v podobe šnúr zo zlatého a strieborného drôtu. Neskôr sa sem presťahoval podnik technické sklo a vyrábali sa tu vianočné ozdoby. Budova stojí dodnes, je zrekonštruovaná a sídli v nej Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Deviaty mlyn bol prestavaný na letnú reštauráciu.

Osmy mlyn v Hornej Mlynskej doline slúži návšteníkom

S ôsmym mlynom sa dostávame do takzvanej Hornej Mlynskej doliny a do mestskej časti Nové Mesto. Jeho existencia je zaknihovaná do prvej tretiny osemnásteho storočia. Píše sa o ňom ako o relatívne malej usadlosti situovanej v zúženej časti údolia medzi zalesnenými svahmi. Mlyn bol, ako jediný na celom toku Vydrice, postavený medzi jej dvoma ramenami. To malo za príčinu, že rozsiahlejšie okolie mlyna bolo močaristé a nevyužívalo sa na hospodárske činnosti.  V roku 1920 ho jej vtedajší majiteľ, Ľudovít Gratzl prestaval na výletnú reštauráciu. O rok neskôr prešiel do rúk Jozefa Rabana, ktorý tu otvoril letný hotel a reštauráciu a dal jej meno, ktoré sa používa dodnes – Klepáč. Vychádzal pritom z nemeckého Klepeis, čo označovalo studenú lepkavú zeminu, ktorú tvoril pozemok. Po dlhých rokoch chátrania prevzalo mlyn združenie Klepáč, ktorý sa usilujú o zachovanie čo najviac pôvodného vzhľadu a využívanie objektu najmä deťmi a mládežou. V súčasnosti sa tu prevádzkuje bufet, v ktorom sa môžete občerstviť pri vašej prechádzke Železnou studničkou a detské tábory, ktoré milujú malé aj väčšie decká.

Deviaty mlyn je čiastočne zrekonštruovaný

Deviaty mlyn, známy aj ako Suchý mlyn, patrí medzi najzachovalejšie. Bol postavený okolo roku 1734 a svoju pôvodnú funkčnú plnil až do roku 1868. Usadlosť patrila od roku 1731 rodine Linkovcov, v prvej polovice nasledujúceho storočia prešiel do majetku Walnerovcov. Funkcia deviateho mlyna bola zachovaná aj po prechode vlastníctva na Mlynskodolinskú účastnnú spoločnosť. Tá ho po prevzatí technicky zmodernizovala. Zvýšením spádu z pôvodných 695 na 840 centimetrov sa zvýšilo prietokové množstvo vody a tým aj jeho výkon na šestnásť konských síl. V závere 19. storočia prešiel mlyn do majetku Rudolfa Nemčíka, aktívneho člena robotníckeho hnutia v Bratislave, ktorý tu usporiadal manifestáciu pri utajených oslavách Sviatku práce. Rudolf Nemčík mlyn prestaval na letný penzión s reštauráciou. V tomto období pribudol aj drevený otvorený pavilón a zlikvidovalo sa mlynské zariadenie. Budova slúžila aj po vojne ako ubytovanie pre sezónnych pracovníkov Lesného závodu a prevádzkový dvor na lesnú techniku. Dnes je stavba čiastočne zrekonštruovaná a ďalej sa v spolupráci s pamiatkarmi pracuje na jej obnove.

Budova deviateho mlyna je zrekonštruovaná.

Funkčnou súčasťou sústavy mlynov boli štyri umelé vodné nádrže v Hornej Mlynskej doline, ktoré, hoci už neslúžia svojmu pôvodnému účelu, sú pozoruhodným technickými pamiatkami dokumentujúcimi vyspelosť vodného staviteľstva na Slovensku. Ale o tom zas niekedy nabudúce.