Mladá garda bola kompletne postavená v roku 1955. Odvtedy bol tento vysokoškolský internát nielen prechodným domovom študentov, ale aj centrom spoločenského diania a miestom, kde sa na svoje športové výkony pripravovali mnohí vynikajúci atléti.
Mladá garda získala meno podľa protifašistickej organizácie v Donbase
S rastúcim počtom vysokoškolákov v Bratislave vznikla požiadavka vybudovať pre nich internát. A keďže kedysi všetko stálo a padalo na rozhodnutiach strany, tá zadala v máji 1953 vynikajúcemu architektovi Emilovi Belušovi za úlohu projekt internátu pripraviť. Dostal na to len dva týždne a vzápätí sa začala realizovať stavba. Pri nej, tak ako pri mnohých iných v tej dobe, veľmi aktívne pomáhali študenti samotní. Robotníkov bol nedostatok, ale vďaka 690 brigádnikom z radov študentov aj profesorov sa už koncom roka 1953 do prvej dokončenej budovy sťahovali prví vysokoškoláci. Všetky štyri bloky Mladej gardy kompletne dostavali v roku 1955.
Široké chodby internátu Mladá garda boli navrhnuté aj ako miesto debát
Socialistický realizmus, ale so zdobenou fasádou
Na Račianskej ulici tak vzniklo ubytovanie pre 2500 študentov. Internát bol postavený v štýle socialistického realizmu, ktorý sa nazýva SORELA. Na rozdiel od typických stavieb v tomto štýle, však nebol úplne dogmatický. Fasáda bola inšpirovaná renesančnou kompozíciou a zdobená ornamentami ľudového umenia. Aj veža s hodinami na hlavnej budove je inšpirovaná renesančnými spišskými zvonicami, ktoré boli rovnako dekorované technológiou sgrafito. To je umelecká technika, pri ktorej sa odškrabaním vrchnej omietky odrýva spodná vrstva, čím sa vytvára motív.
Mladá garda žila kultúrou a športom
Okrem toho, že Mladá garda poskytovala študentom nocľah a miesto, kde sa mohli učiť, bol jej súčasťou aj športový areál. Bývali a trénovali tam mnohé osobnosti atletiky a dodnes je na nej jediný 400 metrový atletický areál spĺňajúci podmienky na konanie súťaží v Bratislave. Na Mladej garde bol aj bohatý spoločenský život. Nedeľné spoločenské večierky technikov boli mimoriadne obľúbené nielen medzi ubytovanými, ale aj medzi mladými Bratislavčankami, ktoré ich radi navštevovali. Na internáte bežne vystupovali herci a hudobné skupiny a fungovalo aj rozhlasové štúdio. So svojimi predstaveniami tu začínala aj humorná dvojica Július Satinský a Milan Lasica.
Veža s hodinami na hlavnej budove je inšpirovaná renesančnými spišskými zvonicami
Rekonštrukciou sa zvýšil komfort a pribudli jednoposteľové izby
Po takmer šesťdesiatich rokoch fungovania potreboval internát rekonštrukciu ako soľ. Slovenská technická univerzita sa rozhodla rekonštruovať aj z vlastných zdrojov. Vďaka tomu sa dnes internát môže pochváliť novými fasádami a strechami na všetkých blokoch. Rekonštrukcia prebiehala pod dohľadom odborníkov, aby dohliadli na zachovanie výtvarných motívov na fasáde. Vynovená bola jedáleň aj kuchyňa a postupne prechádzajú obnovou aj jednotlivé izby. Zvýšením štandardu a doplnením jednoposteľových izieb sa síce znížila ubytovacia kapacita, na internáte sa však i dnes ubytuje 1373 študentov.
