Mestské lesy na Kolibe a Kamzíku ukrývajú množstvo tajomstiev. Okrem prírodných krás, divoko žijúcej zvery a vzácnych rastlín sú tu neraz ukryté i historické objekty vytvorené ľuďmi. Jedným z nich je aj takzvaný Písaný kameň. Jeho tajomstvo vám teraz odhalím.
b
Zámožný rod Pálffyovcov mal moc aj v Bratislave
Prenesme sa teraz do 16. storočia. Územie dnešného Slovenska patrilo pod Uhorskú ríšu a vládli mu Habsburgovci. Turecko a Uhorsko medzi sebou zvádzali kruté boje o územie v takzvanej Pätnásťročnej vojne. Bratislava bola slobodným kráľovským mestom a blízkemu Stupavsko-pajštúnskemu panstvu vládol zámožný rod Pálffyovcov. Na Uhorskom tróne sedel cisár Rudolf II, ktorý si Mikuláša Pálffyho mimoriadne obľúbil nielen pre jeho chrabrosť v boji s Turkami, ale i oddanosť a vernosť rodu Habsburgovcov. Majetky Mikuláš zveľaďoval odmenami od cisára a aj výhodným sobášom s Máriou Magdaléhou z rodu Fuggerovcov.
Prechádzku v lesoch nad Bratislavou môžete ukončiť pri Písanom kameni.
Spor vyriešil cisár Rudolf II
V 16. storočí bolo drevo mimoriadne cenenou komoditou, ktorá sa dala výborne speňažiť. Nebolo preto prekvapením, že o územie nad Lamačom a Záhorskou Bystricou prebiehali spory. Hranice medzi Bratislavou a Stupavsko-pajštúnskym panstvom bol vyznačené len stromami, kopami kameňov a potokmi, ktoré však podliehali zubu času, prípadne menili svoje korytá alebo ich úmyselne poškodzovali. Spor došiel až tak ďaleko, že sa do neho musel vložiť sám cisár Rudolf II, ktorý sa priklonil na stranu Bratislavy a nariadil vytýčiť hranicu tak, že 2/3 pripadli mestu a 1/3 Stupavsko-pajštúnskemu panstvu. Na hranici osadili hraničné kamene, z ktorých ten najväčší ostal zachovaný dodnes. Pri tejto príležitosti vydal cisár 1. septembra 1600 listinu, v ktorej stálo: „Sama táto skala nech sa ponechá ako jedenásty hraničný kameň a na znamenie nespochybniteľného hraničného kameňa nech sú do tejto skaly vytesané znaky nášho mesta a nebohého Mikuláša Pálffyho, spolu s menami protinavrhovateľov Juraja Drasu, stupavského provízora a Mateja Partingera, mešťanostu mesta Bratislavy…“ Mikuláš Pálffy sa svojej porážky nedožil, skonal len 3 mesiace pre jej vydaním.
Erb Slobodného kráľovského mesta Bratislavy vytesaný v hraničnom kameni.
Hraničný kameň stojí v lesoch dodnes
Hraničný kameň sa ako nemí svedok týchto udalostí zachoval povyše Kačína dodnes. Vytesaný je na ňom letopočet 1600, erb Slobodného kráľovské mesta Bratislavy a písmená MP, ktoré sú iniciálami bratislavského mešťanostu Mateja Partingera. Keďže kameň bol zrejme v dôsledku víchrice a následného polomu zvalený nabok musíme veriť vydanej listine, že sa na privalenej strane skrýva erb Mikuláša Pálffyho a iniciálky Juraja Drasu, ktorý bol provízorom Stupavsko-pajštúnskeho panstva.
Príjemná prechádzka s poučnou zastávkou
Nájsť Písaný kameň nie je úplne najjednoduchšie, keďže postupne zvetráva a zarastá machom. Ak sa však vyberiete na výlet z Kačína, po červenej značke smerom na Marianku, kameň po chvíli hľadania určite nájdete. Možno nie hneď, ale aj cesta môže byť cieľom ?. A keď už skutočne nebudete vedieť kade ďalej, použite tieto GPS súradnice: šírka 48.222460 ° SŠ, dĺžka: 17.073020 ° VD.
