Mať dnes doma teplo bez ohľadu na ročné obdobie nám príde ako samozrejmosť. Za tým, aby nám stačilo pootočiť termostat a radiátory nám rozohriali izby, je však kopec práce a technológií. Ako a kde sa vyrába teplo pre Nové Mesto vedia najlepšie v MH Teplárenskom holdingu.
Bratislavská teplárenská sa o zásobovanie teplom starala od svojho vzniku v novembri 2001. Vznikla rozčlenením štátneho podniku Západoslovenské energetické závody, ktoré boli pôvodne založené ešte v roku 1922. Bratislavskú teplárenskú tvorilo päť prevádzok: Tepláreň I, Tepláreň II, Tepláreň III, Tepláreň Západ a Špičková elektráreň Juh.
Elektráreň spoločnosti Dynamit Nobel, ktorá sa nachádza v Novom Meste, sa stala súčasťou vtedajších Západoslovenských energetických závodov 1. októbra 1951. Práve tento dátum je považovaný za deň, kedy ZSE prebralo zodpovednosť za výrobu a dodávku elektriny a tepla na celom území Bratislavy.
Sídlo Bratislavskej teplárenskej sa postupne presunulo z Čulenovej, cez Bajkalskú až do areálu Turbínová. Od mája 2022 sa stala súčasťou MH Teplárenského holdingu, ktorý tvorí skupinu šiestich štátnych teplární na celom Slovensku od Košíc až po Bratislavu.
Elektráreň od Nobela
História teplárne na Turbínovej je úzko spätá s továrňou Dynamit Nobel. Elektráreň 3, ako sa vtedy tepláreň nazývala, bola jedným z energetických zdrojov závodu na výrobu výbušnín založeného Alfredom Nobelom ešte v roku 1873.
Elektráreň bola postavená v roku 1915 až 1916 a bola vybavená šiestimi roštovými kotlami Babcock-Wilcox a turbogenerátormi AEG. Už o dva roky neskôr však Dynamitka prestala elektráreň využívať a bola odstavená.
Elektráreň firmy Dynamit-Nobel, predchodca dnešnej Teplárne Bratislava II. Takto vyzerala v roku 1926.
Zmluva na dodávku prúdu pre Bratislavčanov
Nechať stáť potenciál existujúcej elektrárne ľadom bola škoda, preto Dynamitka uzatvorila zmluvu na dodávku trojfázového prúdu s Mestskou elektrárňou. Elektráreň 3 tak bola v roku 1921 opäť uvedená do prevádzky a Bratislava vyriešila zásobovanie obyvateľov prúdom. V roku 1928 Mestské elektrárne v Bratislave Elektráreň 3 prevzali a pre rastúce potreby mesta ju rozšírili. Pribudli nové kotle, zariadenia i turbogenerátory.
Modernizácia, nové rozvody i kotle
K rozšíreniam a výmenám kotlov a turbogenerátorov prichádzalo aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1949 začala významná modernizácia závodu a s ňou súvisela i výstavba novej elektrickej rozvodne, kotla a výmenníkovej stanice. Tieto zmeny boli nevyhnutné z dôvodu zásobovania Závodov mieru (dnes Istrochem) a okolitých priemyselných závodov teplom. Takto dostal závod charakter teplárne.
Plynofikácia prebiehala štyri roky
Kotolňa spaľovala čierne uhlie z Poľska a Ostravy a hnedé uhlie. V roku 1952 sa začalo s jej plynofikáciou, ktorá bola ukončená v roku 1956. Parou z teplárne boli od tohto roku zásobované aj Chemické závody Juraja Dimitrova. Pre potreby mesta postavili výmenníkovú stanicu, na ktorú orientovali dodávky tepla pre horúcovodnú teplárenskú sústavu Bratislava východ.
Rozvoj teplárenstva- zásobovanie teplom
V roku 1960 boli dané do prevádzky 2 vysokotlakové kotly po 75 t/h s protitlakovým turbogenerátorom TG1 o výkone 20MW vrátane pomocných zariadení. Pre potreby mesta bola postavená výmenníkovú stanicu 3x 50 Gcal/h (3×58 MW), na ktorú boli orientované dodávky tepla pre horúcovodnú teplárenskú sústavu Bratislava východ. Ku koncu roka 1968 boli kondenzačné stroje Škoda odstavené a pre teplárenskú sústavu sa začal budovať horúcovodný kotol na spaľovanie vykurovacieho oleja, mazutu. I ďalšie kotle sa upravili tak, aby mohli mazut spaľovať. V uplynulom desaťročný došlo, z ekologických dôvodov, k postupnému utlmeniu spaľovania mazutu a opätovná orientácia na spaľovanie zemného plynu.
Pohľad do strojovne teplárne v 60-tych rokoch minulého storočia.
Dnes sa vyrába kombinovanou výrobou
V súčasnosti prebieha v prevádzke Tepláreň východ výroba tepla tzv. vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla – VUKVET- na dvoch plynových parných kotloch a výroba elektrickej energie na parnom turbogenerátore. Teplo sa po meste distribuuje pod vysokým tlakom až do 14 atmosfér pri teplote až 115 °C. Kombinovaná výroba tepla a elektriny prináša benefit úspory primárneho paliva. Ak by sa vyrábalo teplo a elektrina zvlášť potrebovali by sme viac paliva, v prípade Bratislavy najmä zemného plynu.
Čaká nás ďalšia modernizácia
Spoločnosť BAT, ktorá sa tento rok pretransformovala pod MH Teplárenský holding spájajúci šesť štátnych teplární do jedného celku, pripravuje modernizáciu kombinovanej výroby tepla a elektriny. Pripravuje sa výstavba nových kogeneračných zariadení na báze spaľovacích motorov. Ďalšou dôležitou novinkou zásobovania teplom v Bratislave je pripojenie spaľovne OLO, ktoré bude dodávať do systému CZT teplo vzniknuté spálením komunálneho odpadu.
MH Teplárenský holding dnes prepája a zefektívňuje aktivity šiestich štátnych teplárenských spoločnosti a zabezpečuje tepelný komfort a služby pre približne 1 000 000 obyvateľov Slovenska.
