Potreba vybudovať novú centrálnu mestskú tržnicu vznikla už v roku 1975. Kým však Tržnica po prvý raz otvorili svoje brány predajcom a kupujúcim uplynulo dlhých osem rokov. Aj dnes tu nájdete niekoľko stánkov s kvetinami, ovocím, či zeleninou. Oproti najúspešnejšiemu obdobiu je to však minimum.
V Bratislava fungovalo niekoľko tradičných trhovísk. Od roku 1910 to bola Stará Tržnica v centre nášho hlavného mesta, ktorá poskytovala priestor malopestovateľom ovocia a zeleniny a chovateľom domácich zvierat rovných päťdesiat rokov. V trhovom predaji začalo postupne hrať prím trhovisko na Miletičovej ulici, ktoré vyrástlo na mieste, kde stál kedysi legendárny bratislavský bitúnok. Podľa dochovaných záznamov tu priestory na spracovanie mäsa fungovali už od roku 1884. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa trhovisko premiestnilo do areálu bitúnku a začal príbeh jedného z najpopulárnejších bratislavských trhovísk.
Miletička však fungovala pod šírim nebom a Bratislave tak naďalej chýbal priestor „pod strechou“, kde by si Bratislavčania mohli nakúpiť ovocie, zeleninu a mäsové výrobky priamo od pestovateľov a chovateľov a nahradil by tak pôvodnú Starú Tržnicu z centra. V roku 1975 bola preto vznesená požiadavka na vybudovanie tržnice. Mala vyrásť na Trnavskom mýte, tradičnom mieste, kde Centrálne trhovisko nachádzalo pred tým, ako muselo ustúpiť výstavbe Istropolisu.
Pre Tržnicu je typické priznané vzduchotechnické potrubie výrazne červenej farby
Jedna z kultových stavieb I. Matušíka
Požiadavku na výstavbu tržnice zadali významnému slovenskému architektovi Ivanovi Matušíkovi. V tom čase viedol Štátny projektový ústav obchodu a mal za sebou viacero kultových bratislavských stavieb ako napríklad Obchodný dom Slimák, Krytú plaváreň Lafranconi, Obchodný dom Prior alebo Hotel Kyjev. Pri projektovaní budovy Tržnice sa inšpiroval architektonickým štýlom „high-tech“, ktorý v tom čase preslávila kultová parížska stavba Centre Pompidou.
Tržnica priťahuje zrak okoloidúcich
Strojová estetika sa prejavuje aj odkrytím vzduchotechnických potrubí, ktoré na seba priťahujú pohľad aj vďaka výrazne červenej farbe. 12 potrubí pripomínajúcich dobový parník sa nachádza na streche a ďalších 6 na zemi, vedľa budovy Tržnice.
Do mohutného železobetónového skeletu budovy sú vložené dva bloky s predajnými a obslužnými priestormi, ktoré sa tiahnu cez suterén, prízemie a jedno poschodie. Do Tržnice vedú dve široké schodiská na oboch koncoch budovy. Obal stavby, ktorého vzhľad je taktiež technologický, tvorí presklený plášť.
Tržnica má najlepšie roky za sebou. Existuje plán na jej oživenie.
Boom zažila ešte v minulom storočí
Tržnica bola medzi Bratislavčanmi mimoriadne obľúbená už od svojho otvorenia v roku 1983. Vrchol návštevnosti dosiahla koncom osemdesiatych rokov minulého storočia a odvtedy jej popularita postupne klesá. Dôvodom je najmä veľký rozmach obchodných centier a lacný ázijský tovar, ktorý v Tržnici začali predávať. Budova bola dlhé roky v správe troch mestských častí – Nové Mesto, Rača a Vajnory a ani to neprispelo k jej dobrému stavu. V súčasnosti je výhradným správcom Tržnice Nové Mesto a postupne dochádza aspoň k vizuálnej obnove. Potrebný je však komplexný prístup, aby bola táto budova opäť efektívna a udržateľne využívaná.
