Dom odborov Istropolis vyrástol na ruinách Berchtoldovho paláca

Výstavba počas komunistického režimu mala iné kritériá ako dnes. Hospodárnosť a efektivita nehrali prím. A už vôbec nie vtedy, ak sa jednalo o výkladnú sieň vládnucej strany a miesto, kde sa konali pravidelné zjazdy. Aj na to slúžil Dom odborov Istropolis, ktorý vyrástol v 80-tych rokoch minulého storočia na Trnavskom mýte.

Zadanie vypracovať projekt kongresovo – kultúrneho centra bolo vypísaná v roku 1956. Celoštátnu súťaž suverénne vyhrala trojica mladých architektov Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Tí nenechali nič na náhodu a do súťaže sa zapojili hneď s troma návrhmi.

Projekt Istropolisu vznikal štvrťstoročie

Projektovanie definitívnej podoby Domu odborov Istropolis trvalo neuveriteľných 25 rokov. Za ten čas prešli jednotlivé súčasti stavby množstvom zmien ako na papieri, tak aj na mieste výstavby. Definitívne miesto výstavby bolo určené v roku 1965, kedy bol schválený územný plán. Súbor budov stojí pri jednej z najfrekventovanejších bratislavských križovatiek na Trnavskom mýte.

Štvrťstoročnicu získaval Istropolis svoju definitívnu podobu.

Istropolis vyrástol na ruinách neskoroempírového záhradného paláca

Výstavba Domu odborov si vyžiadala svoje obete. Megalomanskej komunistickej výstavbe musel ustúpiť neskoroempírový palác s parkom – Berchtoldov palác. Ten v rokoch 1832 až 1981 slúžil ako usadlosť grófa Berchtolda, neskôr ako nájomný dom, kláštor aj hudobná škola. Záhrada paláca bola zrušená už koncom 19. storočia, keď tu vzniklo centrálne trhovisko.

Komplex troch budov prechádzal ďalšími zmenami

Istropolis tvorilo komplex troch budov. Prvou, postavenou v roku 1967, bola v 16-podlažná administratíva budova. V roku 1971 vyrástol v zadnej časti trojpodlažný Dom techniky a následne Dom detí a mládeže. Poslednou bola klubová časť. V roku 1976 došlo k úprave rozostavanej budovy ROH a zväčšeniu multifunkčných priestorov, v ktorých sa konali kultúrno-spoločenské a zjazdové akcie na vysokej úrovni.

Výstavná sieň komunizmu postupne chátrala

V sálach bola najmodernejšia technika

Dovtedy nevídaná bola nielen kapacita tzv. Veľkej sály Istropolisu, v ktorej sa usadilo 1280 návštevníkov, ale aj technika, ktorou bola sála vybavená. Technickým vybavením nezaostávali ani ďalšie tri sály, ktoré boli kapacitne menšie.

Súčasti Istropolisu majú historickú hodnotu

Vzácne boli aj rôzne súčasti Domu odborov Istropolis. Budova bola obložená obkladom z kubánskeho mramoru, ktorý bol darom od Fidela Castra a umocňoval majestátnosť celého objektu. V zadnej časti stála fontána od Pavla Mikšíka a hodnotná je aj vitráž Milana Dobeša, ktorá zdobí schodisko. Viaceré chodby sú obložené drevom a sedadlá vo veľkej sále, ktoré boli vyrobené na mieru v Taliansku boli zároveň „malými ventilátormi“.

Fontána od Pavla Mikšíka bola ukrytá v zadnej časti komplexu

Od Bratislavskej lýry, cez kino až po podivné obchodíky

Istropolis slúžil aj ako kultúrno-spoločenské centrum. Konali sa tu pesničkové súťaže aj Bratislavská lýra. V Istropolise koncertovali mnohé hviezdy, hrali tu Radošinci a sídlilo tu muzikálové divadlo Teatro Wustenrot. Objekt postupne chátral a jednotlivý nájomníci odchádzali. V Dome odborov sa konali príležitostné predajné trhy a do Domu techniky sa nasťahoval Lidl.

Súkromný investor zmení tvár Trnavského mýta

Pád Domu odborov Istropolis bol nezvratný. Celý komplex prešiel do rúk súkromného developera spoločnosti Immocap a ešte niekoľko rokov chátral. Immocap predstavil projekt moderného centra, ktoré tu plánuje vybudovať. Jeho súčasťou má byť aj multifunkčný spoločenský priestor. V súčasnosti prebieha postupná likvidácia tejto megalomanskej stavby.